Fyzická Cesta
Fyzická cesta (The Physical Journey)
Prosím berte na vedomie, že kždý proces je jedinečný a preto môže byž jeho priebeh úplne iný ako opisujem nižšie. Keďže text som prebral z diplomovej práce, preto môže pôsobiť trochu "technicky", ale pre vytvorenie aspoň približnej predstavy o priebehu terapie to stačí. Každý proces je originálny, tak ako každý človek a závisí od viacerých faktorov, ako napr.: osobnosti a stavu klienta, daného problému, momentálnej situácie, atď.
Proces nazvaný Fyzická cesta (The Physical Journey, Bays, B., 2001), je omnoho rýchlejšia a veľmi účinná forma terapie Cesta, v ktorej sa pracuje predovšetkým s vizualizáciou. Klient je po informačnom rozhovore, rovnakom ako v procese Emocionálnej cesty, vedený k celkovému uvoľneniu relaxáciou, sedí a má zavreté oči. Po úvodnej krátkej relaxácii je klient vedený k predstave schodiska vedúceho dolu, terapeut ho schod po schode odpočítava, klient je tak vedený ešte k hlbšiemu uvoľneniu.
V tomto procese dovedie schodisko klienta ku dverám, ktoré v tejto imaginácii asociujú „vstup klientovým vnútorným zrakom do jeho tela“ , za týmito dverami ho čaká zosobnenie sprievodcu - radcu, ten v tejto imaginácii sprevádza klienta celým vnútorným procesom.
Terapeut podporuje klienta svojimi otázkami a umožňuje mu sformulovať a vysloviť prianie, kam v tele by sa chcel so svojim sprievodcom dostať. Toto „cestovanie“ v tele umožňuje vizualizácia dopravného prostriedku, do ktorého klient s radcom nastúpi a vyslovujúc svoje prianie, zároveň stlačí tlačítko Štart.
Po chvíli sa terapeut pýta, či už zastavili a kde sa asi nachádza. Nabáda klienta, aby vnímal svoje pocity a svojim vnútorným zrakom sa poobzeral okolo seba, opísal prostredie, v akom sa nachádza, a predovšetkým, aké pocity mu z toho vzchádzajú. Klient môže vnímať, že ho to ešte niekam „ťahá“, prípadne vníma to miesto, že tam nie je niečo v poriadku, často to v ňom evokuje telesné pociťovanie či emócie. Pri terapeutovej otázke, kedy sa tak niekedy cítil, to v klientovi môže veľmi rýchlo „otvoriť“ nejakú spomienku alebo situáciu zo života, ktorú možno potlačil, nespracoval v sebe a vníma ju ako zaťažujúcu.
V ďalšej etape „Fyzickej cesty“ sa pokračuje v procese „Táborový oheň“, rovnakom ako v „Emocionálnej ceste“. Klient si predstavuje tento „táborák“ priamo na mieste, kde sa nachádza svojim vnútorným zrakom, napr. v orgáne, v tkanive, atď. Po ukončení „Táborového ohňa“ terapeut klienta vyzýva, aby sa znova poobzeral okolo seba, a pýta sa ho, čo vníma, či sa to mení a čo by mu tak mohlo to miesto (orgán, tkanivo) odkázať.
Po chvíli, keď to klient precíti a môže opísať zmeny a pomenuje aktuálne pozitívne pocity, začne terapeut navádzať klienta späť ku bdelému vedomiu, dopravením sa klienta s radcom ku vstupným dverám, kde ho nechá, a potom ku schodisku, kde odpočítavaním jednotlivých schodov terapeut sprevádza klenta. Predtým, ako klient otvorí oči, mu terapeut ešte umožní prejsť utvrdením a kontrolou výsledku liečebného procesu - etapou „Integrácie budúcnosti“.
Jednotlivé metódy Emocionálnej a Fyzickej cesty používa a môže kombinovať terapeut v priebehu jedného sedenia s klientom. Rozhoduje sa podľa potreby a vhodnosti pre klienta v danej situácii.
Samotný proces „Fyzická cesta“, ako uvádza autorka, je v upravenej forme zaujímavý a vhodný aj pre deti od 7 rokov - pracuje sa s nimi veľmi dobre a ľahko, pretože majú dobrú fantáziu a obrazotvornosť. Celý tento proces „Fyzická cesta pre deti“, je zostavený tak, že ho deti zvládnu za 20 - 40 minút.
