Ďakujem svojim klientom za súhlas k uverejneniu ich vlastných zážitkov a skúseností po absolvovaní individuálneho sedenia - terapie Cesta, teším sa, že si tak môžu prečítať tieto zdieľania aj ostatní ľudia - ich skúsenosti môžu byť pre ďalších ľudí inšpiráciou na ich vlastnej ceste.
Ďakujem za Vašu otvorenosť, odvahu, úprimnosť, sebadôveru, odhodlanie, pravdivosť. Tieto nádherné zmeny v živote sa dejú vďaka tomu, Tibor
"Ahoj Tibor :)
ani neviem ako zacat...udialo sa toho tak vela :)
Zacnem asi pekne od zaciatku, 21.05. som absolvovala svoju tretiu
cestu, tentokrat to bola Cesta Hojnosti.
Cesta bola opat krasna /ten pokoj po procese milujem :)/, po jej
absolvovani som si uvedomila aka som prisla k tebe zase roztrasena.
Prve dni boli uzasne, uzivala som si ten krasny pocit. Po tyzdni to
vsak zacalo znova, zase ma zacali napadat tie strachy, stresy,
prichadzali same negativne myslienky o mne, snazila som s nimi
pracovat, ale nedali sa nijak odstranit. V tom case mi velmi pomahali
poznamky co som si napisala po procese. Postupne sa mi zacali striedat
emocie, jeden den bol uplne krasny, dalsi den prislo zase
to...nezvladam to, nedari sa mi, kde je ta hojnost...zacala som sa v
tom vsetkom stracat...Pocas tychto dni som navstivila aj tvoju
stranku, stale som mala v hlave myslienky, ze odporucas knihu od Anity
Moorjany, ale az po tejto ceste som si ju objednala. Zacala som ju
citat, pekne od zaciatku, subezne s tym som si premietala v hlave aj
svoj zivot. Stale som mala cas precitat si len par stran.
11.06., rano som sa dozvedela negativnu spravu ohladom riesenia mojho
problemu. S placom som zavolala svojej mame, s prosbou o radu. Bola
som plna negativnych emocii /lutost, hnev, zlost... stale som mala v
hlave len slovo peniaze, nedostatok, kde je ta hojnost...no hrozneeee
:)/, ale aj napriek tomu som sa stale snazila s emociami pracovat,
citala som si dookola poznamky.
11.06. zhruba o 16.30 mal moj dvojrocny syn vaznu nehodu, ktora ale
nastastie dopadla este najlepsie ako mohla /mozno neostanu ani jazvy
:)/.
V nemocnici som sa dostala konecne k dalsim stranam Anitinho pribehu,
zacala som si vsetko rekapitulovat a zacala som citit ako sa vsetky
tie emocie a vsetky tie okovy zacinaju zo mna uvolnovat.
15.06. som musela vstat skoro rano a rychlo docitat knihu. Zavrela som
oci ponorila sa do seba a konecne prisiel ten pocit nekonecneho
stastia. Tibor, za uplne kratucky okamih boli vsetky tie moje okovy,
co ma tak neskutocne tazili prec a ja sa citim od toho momentu tak
krasne. Slobodne, stastne, uvolnene. Bola to pre mna po dvoch rokoch
najkrajsia nedela /inak nedela bol pre mna najhorsi den v tyzdni/,
hlasito mi hrala hudba, slzy mi tiekli same od seba a ja som citila,
ze od tohto momentu bude moj zivot krasny.
Vravim, ze moj syn sa druhykrat narodil 11.6. a ja mozem povedat, ze
som sa druhykrat narodila v nedelu 15.06. :)
Dnes je 21.6. prave 0.00 a mozem povedat, ze som prezila pät
nadhernych dni, pocas ktorych som vyriesila takmer vsetko co som pät
rokov nevedela poriesit :).
Najuzasnejsie je, ze som uverila v samu seba!!!
Moje dni sa zrazu predlzili a ja stiham vsetku pracu, jednoducho
nechala som vsetko krasne plynut :)
Zmenila som uces, vyrovnala ramena a s usmevom na perach uz viem, ako ist dalej.
Samozrejme, že hlavicka pracuje na plne obratky a posiela mi myslienky
typu ... a ty si to nezasluzis, a urcite sa nieco zle stane..
tentokrat sa uz nad tym len usmejem a necham to rozplynut.
Nesmierne sa tesim na vsetko co mi moj zivot prinesie!!! :)
....v poznamkach po terapii mam napisane: 1. mesiac po terapii -
Zadarilo sa, som stastna, mam vela energie ... a ono sa naozaj
zadarilo, pretoze uz konecne viem, kto som...a co moze byt viac :)
Tibor, patri ti nesmierna vdaka. Pokracuj vo svojej praci co
najdlhsie, aby co najviac ludi zazilo ten nadherny pocit :)
Jana.
"Dobrý večer Tibor,
posielam Vám odpoveď na vaše otázky.
Začnem si písať nový dátum narodenia 28.04.2014. Tie roky predtým ako keby ani neboli, alebo boli strašne dávno.
Najzásadnejšia zmena je, že som našla v sebe pokoj. Prestala som bojovať, teraz proste len žijem, nechávam veci plynúť tak, ako sú. V niektorých situáciách (dosť často) pred procesom som cítila negatívne emócie ako hnev, žiarlivosť, nenávisť,... teraz cítim len pokoj.
V práci môžem mať akokoľvek veľa roboty a vôbec ma to nevyvedie z rovnováhy.
Pred pár dňami som v hlave stále niečo riešila - čo mám urobiť, čo som mala urobiť inak a lepšie, ako som sa mala správnejšie zachovať, čo povedať. Nad týmito vecami som väčšinou premýšľala na vychádzke so psom. Aj keď som vedela, že to nie je správne. Pár dní po procese som si uvedomila, že nič neriešim, len si tak vykračujem so psíkom, pozorujem prírodu - proste pokoj.
Pred Cestou som musela mať skoro vždy zapnuté rádio alebo televíziu ako zvukovú kulisu a teraz ma to vyrušuje, mám rada ticho a užívam si to.
Bolesti hlavy nemávam, ale teraz ma občas tak divno začne bolieť hlava. A to vždy, keď sa vraciam k svojmu starému JA (začnem znova analyzovať, čo mám ako robiť, ako sa mám správať, negatívne pocity,...) hneď ako si to uvedomím, hlava ma prestane bolieť. Veľmi mi vtedy pomáha spomenúť si na stretnutie s mojím 3-ročným JA. Tú situáciu, keď som si odpustila a vyriešila si tú vec s babkou, ten pocit, ako ma moje moje 3-ročné JA objalo a dívalo sa na mňa a aká energia medzi nami prúdila - bola neuveriteľná, ani to neviem slovami opísať, ako veľmi veľa to pre mňa znamenalo. Viem si to predstaviť veľmi dobre aj vizuálne, najlepšie s celého procesu.
Ďalšiu zásadnú vec, ktorú som si tiež uvedomila, je, že za to všetko vlastne vďačím len sama sebe. Vždy keď budem potrebovať pomoc, tak si dokážem pomôcť, záleží to len na mne. Tá zmena sa stala len vďaka mne, aj keby ste vtedy stojky na hlave robili, aj tak by to nepomohlo, keby som nebola k sebe úprimná. Boli ste "len" mojím sprievodcom a pomocníkom, za čo Vám úprimne zo srdca ďakujem.
Jeden, dva dni po Ceste som, cítila, že ju tak skoro znova neabsolvujem (bolo to predsa len dosť náročné), že mi to potrvá, kým to všetko spracujem, ale teraz keď toto píšem, tak by som ju hneď aj teraz rada absolvovala.
Určite znovu prídem na sedenie a budem sa veľmi tešiť na stretnutie s Vami a ešte, aby som som nezabudla - SOM ŠŤASTNÁ A NAŠLA SOM SAMÚ SEBA.
S pozdravom, Simona
"SRDECNE ZDRAVIM!
SOM RADA, ZE SOM MOHLA ABSOLVOVAT ALEBO ZUCASTNIT SA TEJTO TERAPIE. DALA MI VELA!!!!!!!!!! UZ ROKY PO SMRTI MOJHO OCKA SOM RANO VSTAVALA S BALVANOM NA DUSI. AKOBY SOM MALA POCIT, ZE ZASE ZACINA DEN A CO S NIM. NEVEDELA SOM CO MAM ROBIT. NEMYSLIM FYZICKU PRACU, ALE DUSEVNE SOM BOLA NA DNE. CITILA SOM SA NEPOCHOPENA, Z KAZDEJ STRANY SOM VIDELA KRIVDU, PRIPADALA SOM SI, ZE TU UZ NEMAM CO ROBIT. A MAM 3 KRASNE, VYDARENE DETI AJ MILUJUCEHO MANZELA - TO SOM SI HOVORILA AJ NAHLAS, ALE NEPOMAHALO. KOPILO SA TO A JA SOM UZ MYSLELA AJ NA TO POSLEDNE - IST ZA RODICMI. TAK SOM SA TRAPILA, ZE MOZNO AJ Z TOHO SOM TERAZ ONKOLOGICKA PACIENTKA. NEBUDEM UZ PISAT AKO TO BOLO.
PO TERAPII SOM SA RANO ZOBUDILA A RANO SOM SA CITILA AKOBY TEN BALVAN, TA TAZOBA BOLA PREC! AKO KEBY SOM SI VYRIESILA ALEBO POVEDALA VSETKO TO, CO MA UMARALO A ZACAL SA PRE MNA NOVY ZIVOT! PO 11-TICH ROKOCH SOM VYBRALA FOTKU OCKA A MAMICKY, MAM ICH V RAMCEKU A MOZEM SA NA NICH POZRET BEZ TOHO, ZEBY SOM MALA POCIT, ZE MI PUKNE SRDCE. CITIM SMUTOK AJ ZIAL, ALE UZ INAC.
PO TEJ TERAPII MAM POCIT, ZE SME SA STRETLI, POROZPRAVALI TO, CO SOM IM NESTIHLA POVEDAT A CITIM SA FAIN. AJ SAMU SEBA BEREM INAC, NEDAVAM ZA VINU VSETKYM DOOKOLA. UZ ANI NEMAM DIVOKE SNY V KTORYCH STALE NIEKAM IDEM A VIEM, ZE TAM NEMAM SANCU PRIJST, LEBO SA ZOTMELO A JA BLUDIM A BLUDIM....TAKETO SNY SKONCILI.
MANZEL MI NEVERIL A VYSMIAL MA, KED SOM K VAM ISLA. ALE PRAVE DNES MI POVEDAL, ZE VIDI NA MNE ZMENU A DUFA, ZE SA TO NEVRATI DO STARYCH KOLAJI. JA VERIM, ZE NIE, LEBO SOM SILNA, ZVLADAM VSETKO, VSETKO JE DOBRE, MAM VIERU V BOHA A JEHO SILU POMAHAT SEBE AJ OSTATNYM! VERIM SI-DOVERUJEM SI!!!!!! DAKUJEM!!!!!!!! PEKNY DEN PRAJE UZ INA DANKA."
"Dobry den, pan Tibor,
Ja som velmi prekvapena, ale citim sa absolutne kludna a vyrovnana. Prisla som k Vam, lebo som mavala zachvaty hnevu, agresie; mala som pocity bezmocnosti - ze preco nemam domov, rodinu, dieta s muzom, ktoreho chcem. Mala som obrovsku tuzbu po dietati a bola som velmi nestastna, ze po potrate ten moj muz uz dieta neplanuje. Strasne som to chcela.
Od "Vasej" terapie ani jeden z horeuvedenych pocitov nemam.
Stale navonok zijem v rovnakej situacii, ale mam pocit vnutorneho kludu a dovery v zivot. Nemam ziadne extremne city a pocity. Akceptujem zivot, aky momentalne je a uz sa zufalo nesnazim "znasilnit" veci a ludi. Necitim hnev na nikoho. Beriem veci, ktore sa stali, ako fakt. A neriesim to dalej.
Ja dufam, ze sa moj zivot pohne inym smerom. Hovori sa,ze "zivot" stale upozornuje cloveka na nieco dovtedy, kym nepochopi. Ja si myslim, ze som pochopila. Teraz dufam, ze uz mi do zivota nebudu vstupovat ludia a situacie, ktore ma deptaju a robia nestastnou. Myslim, ze to uz nedovolim. ;-) Co sa tyka mojich zdravotnych problemov, ktore som na terapii "riesila", tak to uvidim za nejaku dobu, ci sa nieco zmenilo.
Mam pocit, ze od tej terapie som sa akoby okamzite otocila a idem inym smerom. Prestala som sa sustredit na veci, ktore ma zranovali a robili nestastnou. Vobec sa uz netrapim. Pristupujem ku vsetkemu konstruktivne. Doteraz len destruktivne.
Mam pocit, ze ma ta terapia dokonale uspokojila a mala som pocit, ze uz nic viac nepotrebujem.
URCITE si rada "cestu" zopakujem. Zatial "travim" tu prvu :-).
Takze DAKUJEM. Terapia bola super, citila som sa velmi prijemne - a bolo to velmi zaujimave, dobrodruzne.
Dufam, ze vysledky budu trvale. Myslim, ze som vnutorne vsetko pochopila a zmenila uplne presvedcenia. Mam pocit, ze som sa " vratila domov"- k svojej podstate; ze toto som ja.
Robite krasnu pracu!
Zelam Vam vsetko dobre a vela, veeeela uspechov! Pekny den, Natalia
"Dobry den pan Tibor,
Prve dni po terapii som nepocitovala ziadne zmeny. Potom prislo predvianocne obdobie a to je tazke aj pre zdravu zenu. Zacala som piect oplatky vianocne, cely tyzden som sa premahala, aby som napiekla dost. Potom som ostala v takom, este horsom stave, ako ked som isla k Vam. Jedneho dna, som si ale povedala, ze takto to nepojde a potom, co som doobeda ledva zila, som si povedala, ze sa nesmiem bat Vianoc, ze to nemusi byt vsetko neviem ako super pochystane, ze dolezite je, aby som sa vyliecila a povedala som si, ze mi bude dobre. Takymto pristupom som potom druhu polovicu dna fungovala vyborne a porobila som dost veci. Touto skusenostou som prisla na to, ze ma strach paralyzoval. Potom mi uz bolo o dost lepsie.
Cesta mi priniesla velmi dolezite zistenie, ze som v detsve trpela nedostatkom otcovej lasky. Dalsie, nad cim som rozmyslala, je ze som si vybrala takeho isteho manzela ako bol moj otec, je velmi pracovity, sikovny, ale nevie mi prejavit svoju lasku a ja zas "trpim". Ale urobili sme maly posun, vecer si najde chvilku pre mna, co je pre mna nesmierne dolezite.
Po procese cesty sa udiala jedna zasadna zmena, konecne som nasla v sebe dost sil riesit svoju vahu a po novom roku som sa pustila do chudnutia. Dalsia zmena, ktora sa stala, je ze som bezprostrednejsia v komunikacii s ludmi. Lahsie sa mi rozprava a viac zartujem a viac si vychutnavam rozhovory.
Tato choroba (manio depresia - udajne neliecitelna choroba - clovek musi byt cely zivot na liekoch), ma velmi vela toho naucila. Ucim sa prijimat samu seba a neklast si neprimerane naroky. Ja uz 3 mesiace dobre fungujem len na 1 tabletke stabilizatora (Valproat). Moja doktorka, psychiatricka, mi teraz v piatok na kontrole napisala, ze je to remisia (stav bez priznakov). Co je po 2 rokoch zivota na liekoch velky uspech. Okrem liecby u Vas, som este pred prichodom k Vam zmenila zivotospravu - prestala som pit ciernu kavu a nasadila som si prirodne stimulatory (zensen, schizandra, B komplex, horcik). S odstupom casu - po terapii u Vas som vysadila aj tieto. Teraz sa snazim upravit si vahu a dala som si aj dietu - nejem vyrobky z muky, maso a jem zeleninu, ryzu, kokteily na chudnutie a pijem zazvorovy caj (riedi krv, pomaha chudnut, znizuje fyzicku a psychicku unavu). Ak by mal niekto kto bojuje s touto chorobou zaujem, rada mu poviem svoje skusenosti.
Žaneta"
"Dobrý deň, pán Tibor
Cítim sa veľmi dobre. Začnem konštatovaním môjho syna, ktorý vyhlásil - Si nejaká iná. Na moju otázku ako to myslí, odpovedal, že som naňho lepšia -:)
Veľa synchronicít, možnosti učiť sa od druhých vďaka ich osobnému príkladu, som menej zahľadená do seba a viac pozorujem ľudí a okolie, vidím
veľa pozitívnych zmien v otvorenejšej komunikácii s blízkymi - nebudem rozoberať, bolo by to na poviedku, skonštatujem len, že mám radosť. Mám asi otvorenejšie srdce - súvisí to so silnejším pocitom súcitu a uvedomením, že všetci sme jedno. Tiež som hlbšie precítila, ako som vďačná za to, že moji blízki i ja sme zdraví. Aký je to veľký dar.
V rámci psychohygieny si píšem denník - a snažím sa v ňom byť voči sebe úprimná. Aspoň dúfam -:). Zmenila som však po ceste štýl písania. Už to nie je monológ, ale akosi mi to samo naskočilo ako dialóg- pýtam sa a odpovedám si.-:)
Včera ma bola navštíviť kamarátka. Odovzdala mi dôležité posolstvo - prerozprávala mi obsah knihy, ktorú máte medzi odporúčanými aj na Vašej stránke - súvisí so strachom, s ktorým som za Vami šla. Posolstvo pre mňa bolo, že život na zemi je výnimočný tým, že môžeme prežívať pocity. To isté posolstvo mi odovzdala v ten istý deň druhá kamoška, tá mi zasa prerozprávala jeden film. Synchronicita.
Naučila som sa, že práca s emóciami je celoživotný proces - cesta, na ktorej sa skrze hlboké pochopenie vlastných emócií, môžeme k vlastnej subjektívnej pravde dopracovať.
Ďakujem, Martina"
"Dobrý večer Tibor,
celú cestu domov som premýšľala nad tým, čo som počas terapie zažila. Bol to pre mňa silný zážitok. Po tom našom "rozhovore" som sa cítila veľmi "ODĽAHČENE", takmer o pol noci som peši šla cez pol Trnavy a užívala som si to. Naozaj som sa cítila veľmi dobre - s vnútorným pokojom.
Ak mám byť úprimná, neviem presne čomu by som to mohla pripísať. Ako som vám už spomínala, v ten deň som absolvovala vyšetrenie a predbežné výsledky boli v poriadku, čiže nepotvrdzovali negatívne hypotézy mojej lekárky.
Dlhé týždne pred tým som žila v neistote a v strachu. Práve v ten deň a verím, že aj vďaka terapii sa mi začalo dýchať ľahšie. Uvedomila som si, že moje problémy, či už zdravotné ale aj tie ostatné, pramenia z pocitu strachu z neistoty, samoty. Nikdy predtým som si to neuvedomovala, nechcela som si to pripustiť, ale asi to tak naozaj je, čo vlastne vyplávalo na povrch a ukázalo sa aj počas terapie. Pred rokom som sa odsťahovala z domu plného ľudí do prázdneho bytu. Chvíľku mi trvalo, kým som si zvykla, ale strach zo samoty stále pretrvával. S odstupom času a momentálnym pohľadom môžem tento krok hodnotiť pozitívne. Mám svoj priestor a čas pre samú seba.
Nasledovné dni po terapii, keď som si znovu premietala celý jej proces a priebeh, som mala pocit, že som v rámci terapie nedokázala čeliť tým najbolestivejším pocitom, nedokázala som prejsť cez tú čiernotu. Niečo ma stále držalo a nedovolilo mi naplno to všetko precítiť. Akoby ten proces nebol ukončený... Neviem, možno sa mýlim, možno vôbec nebolo nutné si tým úplne prejsť...
Ak by som mala zhodnotiť celý proces terapie, môžem povedať, že mi pomohol spoznať samú seba o trošku viac, z iného uhľa pohľadu. Mám pocit, že tento zážitok ale vyvolal vo mne ďalšie otázky, na ktoré som zatiaľ nenašla odpovede. Oveľa viac sa zamýšľam nad zmyslom nášho bytia, našej existencie, nášho fungovania a vzájomného ovplyvňovania sa... Ale to už znie príliš vážne :)
Často si čítam to, čo som si zapísala do zápisníka po terapii.
Ďakujem Vám za to, že aj vďaka Vám som mohla prísť k takémuto poznaniu.
Prajem Vám pekný večer. Mirka"
"Dobrý deň :)
Ja mám pocit neskutočných zmien ..... aj keď navonok sa nič nezmenilo, no jemnučké detaily v mojom živote sú úplne inak, sú krásne, a myslím že práve o tých maličkých detailoch je život......s "čiernou pani" ešte v deň procesu chcel môj rozum v určitých situáciách navodiť pocit strachu, no moc mu to nevyšlo... bola to taká provokácia " ona je tu pri tebe - boj sa ..... no niečo v mojom srdci mi šepkalo: ona je už na svojom mieste, je v poriadku a spokojná... mala som to niekoľkokrát, no vôbec som necítila strach v pravom slova zmysle .... aj keď sa mi jej tvár raz pri zaspávaní večer zjavila bola krásna a ja som z nej nemala strach.... :-)
Dokážem oveľa ľahšie komunikovať so svojimi blízkymi o problematických situáciách, o problémoch... aj keď som navonok komunikatívna a s "cudzími " ľuďmi nemám problém komunikovať.... s blízkymi som mala Strach načínať citlivé témy ....
Myslím že sa dejú krásne veci.... aj zaseknuté vzťahy v našej rodine sa začínajú hýbať... ťuk ťuk, aby som to nezakríkla ....
Vôbec nemám pocit že by som sa nejako zmenila, alebo by sa zmenili moje reakcie, alebo okolie, skôr mám pocit že sa zmenil môj postoj na tie isté situácie :-D
Ja som nemala veľké očakávania, keďže som v živote už stretla dosť všelijakých "učiteľov a guru", ľudí ktorí sa hrali na niečo čo neboliˇ.
Chcem Vám poďakovať za proces Cesty .... milo ste ma prekvapili, ako ste vycítili, kedy čo a u koho použiť, keď sme sa potom spolu s rodinou rozprávali, u každého ste použili inú cestu a to je super, pretože každý sme individuálna ľudská bytosť a každý potrebujeme individuálny prístup, a taktiež si myslím že pri tom istom človeku a inom procese je vhodné použiť iný postup.... bolo to proste všetko tak jemne precítené.
Myslím, že sme spravili naozaj veľké a pritom tak nebadané pokroky. Aj moja dcérka bola z Cesty nadšená.
Takže ešte raz Ďakujem :-) Evka"
"Ahoj Tibor,
Myslím, že Samko sa mi viac otvoril. Je komunikatívnejší, dohodli sme sa, že si budeme dávať pocity viac najavo. A to sa viac menej darí. Povedala som mu, prečo mi vyhŕkli slzy, keď som sa s Tebou rozprávala, z čoho mám strach....objal ma, bolo to dojemné....Strach pred spaním sa pominul, už v ten večer zaspal bez problémov. Pomaličky sondujem postup, akým ste Cestu robili spolu, aby som ju mohla robiť s ním. Zatiaľ sa veľmi nedarí, chce ju robiť iba s tebou.:-)) Stále odŕha a bolieva ho hrdlo. Tečie mu z nosa a má nádchu. Neviem, či to môžem považovať za očistu.
Mne Cesta dala okrem iného aj lepšiu intuíciu, mám pocit, že viem viac vycítiť potreby iných a hlavne sa viem správne rozhodnúť v pravej chvíli. Môj mladší syn už dlhší čas nechce, aby som ho objímala. V sobotu ráno som sa spýtala, že prečo. Vraj sa na mňa hnevá.....za všetko. On o pocitoch svojich toho veľa nenarozpráva. Proces Cesty pre deti zatiaľ odmieta.
A ešte niečo- čítala som knihu "Musela jsem zemřít" od Anity Moorjani. Úžasná kniha. Zase som sa dozvedela niečo nové. Ďakujem za tip.
Pekný večer. Maťa"
"Ahoj Tibore,
Díky Cestě jako by se mi v srdci dělalo víc a víc místa... Takový pocit, že si čistím svůj vlastní vnitřní prostor... i Ten večer co jsem se vracela jsem měla ten pocit, ale druhý den jsem to pocítila zcela jasně. Já vděčnost do té doby prožívala jen jako myšlenky. Prosté děkuji v mé hlavě. Třeba když jsem pohlédla na rozkvetlé zvonky před naším bytem nebo tak něco... A ten den, jsem se podívala na stromy jako by v mlze přesto jsem viděla, že ač jsou v dálce, jsou celé ojíněné. Jako by andělům ujela ruka, když tam nahoře pekli vánoční cukroví... A v ten momet, když mě tohle napadlo, jsem pocítila vděčnost, jak mi jde přímo ze srdce, emočně - nikoliv myšlenkama... Nádherný pocit... Já takhle pociťuju hlavně lásku....
Jinak o víkendu, ve mně zas proběhlo cosi takového silnějšího. Nevím jak to přesně nazvat, možná takové hluboké sebepřijetí.... Jako bych byla sama v sobě a sledovala své myšlenkové pochody a něco mi říkalo: tak to příjmi, nebojuj s tím... místo toho abych to potlačila... Zvlášní to bylo, ale mě se ledacos vizualizuje a tak. Takže já už se nedivím...
Jo pak jsem si vzpomněla, že to srdce bylo takové nafukovací jako by nekonečné, když budu chtít... :-)) Jak jsem si na to vzpomněla napadlo mě, že jak se říká o lidech, že nemají srdce, mají ho ale úplně malinké - svírá jím ho jejich vlastní strach... Ale když se dokážeme otevřít (jak teď slýchám) a máme srdce bez hranic, tak pak rozumíme všemu a všem daleko lépe... Tak tolik k Cestě poslední co jsem si vzpoměla.... Mil"
"Ahoj Tibor,
ja uz na sebe pocitujem rozne zmeny dlhsie, takze neviem presne, ci ich mam pripisovat ceste, ale to je vlastne uplne jedno, hlavne, ze sa deju :) Moja 4 rocna dcera sa par dni po terapii Cesta u teba prestala zo dna na den pocikavat. A to sa pocikavala v noci asi kazdu druhu noc vyse roka. A zrazu zo dna na den je to v poriadku, a dokonca ju nemusim v noci ani budit ,aby sa este vycikala. Neviem, ci to mam spajat s Cestou, ale nieco mi hovori, ze ano. Ja som za tuto zmenu nesmierne vdacna, lebo uz som z toho bola velmi vycerpana.
Dalsie zmeny u mna nastali vo vnimami mna ako mamy a mojich deti. Snazim sa im davat najavo svoju lasku a aj ked vo vychove nieco pokazim, snazim sa si to nevycitat. Ale toto pocitujem uz dlhsie, len si to stale viac a viac uvedomujem.
Tiez som tolerantnejsia voci mojim rodicom a snazim sa vzit do ich pozicie. Vidim, ze vsetko co robia, robia z najlepsieho presvedcenia.
Cesta je jednoducho uzasna, takze ked pride cas, znova sa uvidime. Kristina"
"
Dobrý večer pán Tibor,
Deniska sa už nebojí pavúkov. Predtým keď uvidela pavúka tak začala strašne rýchlo dýchať, vrieskať a triasť sa na celom tele. Bývame v rodinnom dome a občas sa na bráne objaví nejaká pavučina s pavúkom uprostred a tak ona chodila s parazolom cez bránku, keby tam náhodou bola nejaká pavučina, žiaden dážď, teplo, slnko a ona parazol proti pavúkom a pavučinám...
A minule šla medzi stromami a tam zrazu na tvári zacítila pavučinu, tak ju len rukou dala preč a bolo to, inokedy by dostala záchvat z toho....doma v rohu izby uvidela pavúka a ona sa s nimi rozpráva, tak ako sa rozprávala v procese, kde sa na ňu všetky usmievali, bere ich teraz za kamarátov a žiadne záchvaty strachu už nemá.
Takže toľko, čo sa týka pavúkov, konečne sa zbavila fóbie, čo je super, veľmi sa s ňou teším a stačil jeden proces na to, úplne perfektné, takže ďakujeme :)
A čo sa týka iného života, nejaké veľké zmeny nevníma, ale hovorí, že pociťuje väčší kľud a pokoj.
Deniska Vás tiež pozdravuje a veľmi Vám ďakuje :) a ja tiež. Perfektný proces ste urobili! Marcela"
