Emocionálna Cesta

10.10.2013 12:01

Emocionálna cesta (The Emotional Journey)

Prosím berte na vedomie, že kždý proces je jedinečný a preto môže byž jeho priebeh úplne iný ako opisujem nižšie. Keďže text som prebral z diplomovej práce, preto môže pôsobiť trochu "technicky", ale pre vytvorenie aspoň približnej predstavy o priebehu terapie to stačí. Každý proces je originálny, tak ako každý človek a závisí od viacerých faktorov, ako napr.: osobnosti a stavu klienta, daného problému, momentálnej situácie, atď. 

Pri terapii klient počas celého procesu pohodlne sedí. Na začiatku, počas rozhovoru kladie terapeut klientovi otázky, ktoré smerujú k určeniu témy, ktorú si klient praje riešiť, prípadne, ktorú je potrebné aktuálne riešiť. Ide o tzv. „jemné naladenie na emocionálnu cestu“. Po tomto úvodnom rozhovore terapeut smeruje svojimi ďalšími otázkami klienta k prežitiu najsilnejšej emócie či telesného pocitu, z ktorého potom môže vychádzať celý proces Emocionálnej cesty.

Samotný proces začína celkovou, terapeutom riadenou relaxáciou klienta, ktorý už má zavreté oči, aby mohol nerušene smerovať svoju pozornosť do svojho vnútra, k prichádzajúcim emóciám, telesným pocitom, introšpekcii, vizualizácii. 

Ako uvádza K. Nešpor (1998), relaxácia a meditačné techniky napomáhajú k seba-uvedomeniu, lepšej koncentrácii, precvičujú a zlepšujú schopnosť vnímať svoje telo a duševné pocity. Autor sa ďalej vyjadruje, že „relaxace prokazatelně zvyšuje schopnost představivosti“ a napomáha citlivejšiemu vnímaniu. (Nešpor, K., 1998, s. 91)

Po tomto uvoľnení sa terapeut znova pýta klienta, ako sa cíti a pobáda ho, aby prichádzajúci pocit či emóciu chvílu preciťoval, prijal, pomenoval a lokalizoval miesto v tele, kde ju najviac vníma. Otvorením sa tomuto pocitu dochádza po chvíli k tomu, že sa jeho kvalita mení, klient zaznamenáva zmenu a znova hľadá vhodné vyjadrenie a lokalitu telesného pociťovania nového pocitu.

Dôležité je, že terapeut v priebehu procesu nič neanalyzuje, neponúka svoje pochopenia ani vysvetlenia, ale nabáda aj klienta, aby prichádzajúce emócie neposudzoval a nekritizoval, ale aby ich pomenoval, vnútorne prežíval a prijímal.

Terapeut si popri vedení a podpore zaznamenáva každý pomenovaný a lokalizovaný pocit klienta. Zároveň sa ho pýta na možnú spojitosť konkrétnej emócie s nejakou osobou, obrazom či spomienkou. Ak dostane kladnú odpoveď, zaznamená si to pri konkrétnom pocite a ďalej pokračuje s klientom v prechádzaní každým pocitom či emóciou, ktorá sa vynára.

Cieľom tohto „priechodu emocionálnymi vrstvami“ je uvoľniť potlačné emócie či neprejavené pocity, objaviť prípadnú spojitosť s traumatizujúcou spomienkou a ocitnúť sa v stave, ktorý B. Bays opisuje ako prítomnosť, nekonečnú rozľahlosť, podstatu. Tento stav autorka nazýva „spočinutie v Zdroji“. 

V ďalšej fáze procesu, po dosiahnutí „Zdroja“, dochádza k úplnému „dočisťovaniu emocionálnych vrstiev“, klient v tomto stave otvorenosti vníma svoje emócie z iného uhla pohľadu, dochádza k ich pochopeniu, prijatiu a uvoľneniu. Pomocou terapeutom podporovanej vizualizácie klient rozpúšťa jednotlivé emočné bloky, terapeut sa ho pri každej vrstve pýta na pozitívne odkazy k týmto pocitom.

Klient v stave „spojenia so Zdrojom“ nemusí odpovede dopredu premýšľať, často ich vníma tak, „akoby k nemu samé prichádzali“, dochádza k pochopeniu samého seba a k zmene postoja k vlastnému prežívaniu.  Takto môže postupovať všetkými emocionálnymi vrstvami s podporou a vedením terapeuta. 

Podobný stav opisuje K. Nešpor (1998, s. 70) v  relaxačnom cvičení „Klidný pozorovatel“, kde v postoji klienta ako nezúčastneného diváka a pozorovateľa odporúča: „nechte myšlenky přicházet a odcházet“, „nehodnoťte, neposuzujte, pouze vnímejte“.  

Pri pocite, ktorý sa predtým u klienta vynoril v spojení s určitou osobou či spomienkou, privádza terapeut klienta k ďalšej fáze procesu, ktorý nazvala autorka „Táborový oheň“. (Bays, B., 2001)

Proces „Táborový oheň“

Pri pocite, ktorý sa u klienta vynoril v spojení s určitou spomienkou, dochádza k procesu „Táborového ohňa“. Pomocou vizualizácie si klient predstaví sám seba - svoje „súčasné ja“ pri táborovom ohni a na filmovom plátne si prehrá spomienku. Potom si k sebe prizve svoje „mladšie ja“ zo vzpomienky a „radcu“- bytosť, ktorá pre klienta zosobňuje dôveru, múdrosť a bezpečie.

Klient k tomuto „táboráku“ pozve aj dôležité osoby zo spomienky (určiť, kto je naozaj dôležitá osoba, je niekedy pre klienta ťažké, často mu v tom pomáha položenie vnútornej otázky smerom k „radcovi“), s jednou z nich, niekedy s dvomi, bude prebiehať potrebný dialóg.

Dôležitou súčasťou tohto dialógu pri „táborovom ohni“ je úplné „vyprázdnenie“ potlačených a nespracovaných pocitov klienta, keď nahlas rozpráva najprv z úrovne „mladšieho ja“, a potom „súčasného ja“. Počas dialógu dochádza u klienta k uvoľneniu, prijatiu a pochopeniu situácie a osôb zo spomienky, čo mu nakoniec umožňuje dospieť k odpusteniu.    

V ďalšej fáze tohto procesu terapeut ponúka klientovi „balóniky“ s posilňujúcimi vlastnosťami. Tie vo svojej vizualizácii pri táborovom ohni ponúka svojmu „mladšiemu ja“, aby tieto posilňujúce vlastnosti „vdýchlo“. Mladšie „ja“ klienta sa potom vracia späť do spomienky na filmové plátno a s otázkou, ako by táto situácia dopadla, keby už vtedy využíval tieto vlastnosti, nechá klient odohrať spomienku, ktorú už vníma inak.

Na záver procesu „táborového ohňa“ ponúka terapeut klientovi dočistiť svoje telo vnútornou vizualizáciou. Potom prichádza k dialógu súčasného „ja“ klienta s jeho mladším „ja“, na záver ktorého dochádza k ich splynutiu. Pred ukončením a rozplynutím táborového ohňa sa klient, teda jeho súčasné „ja“, môže opýtať „radcu“ na rady a odporúčania, potom dochádza aj k ich splynutiu.

Po ukončení procesu „Táborový oheň“, prejde klient k dokončeniu aj zostávajúcich emocionálnych vrstiev, ich uvoľnením a rozplynutím. Potom sa prechádza do ďalšej fázy procesu Emocionálnej cesty, autorkou nazvanej ako „Integrácia budúcnosti“.

Tento proces je podobný postupom ktoré používajú terapeuti napr. v gestalt terapii, niektoré uvádza L. S. Greenberg (2008), ako napr. prácu s vnútorným kritikom pomocou techniky prázdnej stoličky alebo prácu s nedokončenými vzťahovými procesmi.

Integrácia budúcnosti 

Táto záverečná časť procesu Emocionálnej cesty slúži klientovi k posilneniu liečebného účinku a k upevneniu pozitívneho výsledku terapie. Pre terapeuta je táto časť potrebná najmä ku kontrole úspešnosti celého liečebného procesu.

Terapeut vedie klienta k vnímaniu jeho  vlastnej  budúcnosti, napr. o jeden deň, o týždeň, o mesiac, o pol roka, o rok,  a môže ho viesť až  k predstave o päť rokov. Klient nemusí o budúcnosti premýšľať, terapeut ho v každej etape vedie a podporuje svojimi otázkami k vnímaniu svojho emočného a telesnému pociťovania. Skúmaním svojich pocitov vo vzťahu k riešenému problému z novej úrovne vedomia dáva klient spätnú väzbu terapeutovi.

Ak sa negatívne pociťovanie spojené so spomienkou vyskytuje u klienta ešte v integrácii budúcnosti o jeden rok, je potrebné, aby sa klient vrátil k vizualizácii táborového ohňa, kde by sa mal emočne „dovyprázdniť“, a tentoraz úspešne dokončiť túto fázu procesu.

Etapa integrácie budúcnosti „za jeden rok“ je dôležitý kontrolný bod, pretože terapeut tu informuje klienta pri vedení „do budúcnosti o jeden rok“ o tom, že „každá molekula tela je o rok doslova nová a zdravá, celé telo je úplne nové“. Vďaka tomuto vnútornému kontrolnému procesu sa overuje úspešnosť terapeutického procesu.    

Po úspešnom zavŕšení integrácie budúcnosti vedie terapeut klienta k uvedomeniu si faktu, že tak, ako pozitívne sa cítil počas integrácie v budúcnosti, tak s vytvorením tohto vedomia môže začať práve tu a teraz, a nabáda ho k tomu, aby z tejto novej úrovne, po otvorení očí, napísal sám sebe list a v ňom praktické rady, ako byť, ako žiť a čo robiť. 

Napísaním listu si klient ďalej utvrdzuje a predovšetkým ešte viac uvedomuje svoj posun vo vnímaní, v pochopení a úroveň vlastného vedomia. Ide o zapísanie vlastných návrhov a pripravenie plánu zmeny, ktorý zodpovedá možnostiam a potrebám klienta, ako je obvyklé napr. pri motivačných rozhovoroch, ktoré majú za cieľ posilniť vnútornú motiváciu klienta.

 

ZDROJ: https://is.muni.cz/th/386321/pedf_b?info=1;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Dtibor%20oros%20cesta%26start%3D1

 

 

Kontakt

Mgr. Tibor Oros - akreditovaný terapeut Miesto terapií:
Bratislava, U Vodnára, Mierova ul. č. 116
mapa: www.uvodnara.eu
podľa dohody:
Myjava, Košice a Brno
+421 918 224 336 tibor.oros.sk@gmail.com