Chlapi a pocity

Čím viac chlapov ku mne chodí na sedenia, tým viac zisťujem,
ako sme my muži od detstva vnímali, prípadne boli naučení
(vedome či nevedome) potlačiť rôzne emócie a vlastné pocity,
napr. okolím neprijímané prejavy hnevu, plaču...
Podarilo sa, tak dokonale, že mnohí chlapi dnes poznajú len:
"cítim sa zle.., alebo dobre" niektorí to vedia lepšie pomenovať: sú "nasraní..."
hotovo, koniec, bodka. Nič viac!
Nič viac?

Keď niekto "necíti" alebo nevie pomenovať svoje emócie, neznamená, že ich v sebe nemá...
Keď nie je pochopenie a náprava na emočnej, mentálnej úrovni,
môžu prichádzať fyzické problémy, choroby, bolesti...

Ako terapeut sa snažím pootvoriť dvere mnohým mužom aj do sveta emočných pocitov,
pretože aj to je tá pravda, ktorá je v nás,
naše telo a psychika, nám dáva emočnými a telesnými prejavmi najavo,
ako vnímame realitu života okolo nás, ako vnímame samých seba v tejto realite...
a k tomu prirodzene patria aj emócie ako je smútok či hnev (pokiaľ nie je dlhodobý).

Modlitba, meditácia, zdieľanie veľmi pomáha,
k skutočnej pravde je treba ísť do svojho vnútra.
Stretnúť sa tu, možno aj s tienistými a neprijatými stránkami svojej osobnosti,
pochopiť ich, odpustiť a prijať, aby sme mohli ďalej slobodne pokračovať životom.
A v tom môže pomôcť ako terapeut, tak farár i liečiteľ...
samozrejme, pokiaľ nemajú prerastené ego a nepretláčajú do pomoci svoje vlastné presvedčenia,
obmedzenia či názory...

Chlapi overte si, čo je Vaša pravda,
peklom môže byť zlatá klietka presvedčení...
môže to byť strach z vlastných predstáv, čo v sebe nájdeme...
peklom môže byť strach z predstáv o budúcnosti, či neustále "babranie sa" v minulosti...

Tie presvedčenia, strachy a predstavy sme niekde prevzali,
ak sa im nepozrieme "rovno do očí"
môžu nás ďalej ovládať, obmedzovať, trápiť... 

Tibor