Čo je možno dobré vedieť pred terapiou?
Pred sedením sa často odporúča prečítať si knihu Cesta. Pomôže Vám, lepšie sa zoznámiť s touto metódou, či Vás tento spôsob osloví a zaujme. Nie je to však podmienkou k absolvovaniu terapie, ide len o možnosť bližšie sa oboznámiť s touto metódou, dočítať sa o vzniku, osobnom príbehu Brandon Bays, o prežívaní a vnímaní jej vlastných procesov. Môžte tak zistiť aj to, či Vám táto metóda terapie vyhovuje (myslím, že je to možné zistiť najlepšie vlastnou skúsenosťou).
Ak ste knihu čítali, je vďaka tomu možné vytvoriť si určitú predstavu o tejto metóde, zoznámite sa s priebehom a spôsobom, ako sa pri tejto terapii pracuje. Možnou nevýhodou prečítania tejto knihy môže byť vytvorenie očakávania - ako má taký priebeh procesu vyzerať, ako ho má klient prežívať, aký má byť intenzívny, hlboký..., napr. "má tam byť čierna diera!", "musí sa niečo diať!" atď.
Všetky tieto vytvorené očakávania môžu významne ovplyvňovať - možno až blokovať otvoreniu sa vlastnej prirodzenosti, múdrosti, intuícii, vlastnému prežívaniu. Ďalší možný problém vo vnímaní vlastného tela, pocitov a emócií v priebehu sedenia môže vzniknúť neustálym hodnotením a porovnávaním vlastného prežívania s prečítaným - ak je v tom veľký rozdiel, môže tak vzniknúť falošný pocit: "ja na to nemám", "ja to nedokážem", až sklamanie z vlastného procesu.
Pri čítaní knihy "Cesta" je dobré uvedomovať si, že Brandon Bays v nej píše o vlastnom prežívaní, o vlastných skúsenostiach (prípadne o svojich klientoch). Každý sme originálny, jedinečný - a preto má každý z nás jedinečné prežívanie a vnímanie. Takisto to platí aj o priebehu, intenzite a prežívaní vlastného sedenia - terapie Cesta.
Ak ste knihu nečítali a chcete sa viac dozvedieť o Ceste, mnoho zaujímavých informácií je možné nájsť aj na rôznych weboch venovaných terapii Cesta - ako je napríklad aj tento, ktorý práve čítate :)
Ďalej sa pred samotným sedením odporúča jesť radšej len ľahšie jedlá a vyhnúť sa kofeínu a alkoholu, látkam, ktoré môžu ovplyvniť vnímanie, či znížiť prístup k silnejším emóciám. Prečo je potrebné vnímať vlastné emócie? Pretože sú pre nás (a nie len pri tejto terapii) vodítkom, "značkami a smerovkami" na našej ceste k podstate príčiny rôznych problémov.
Niekedy zvyknem povedať klientom pred terapiou: Čo ak by ste mohli teraz odložiť všetko, čo viete...?, čo si myslíte, že viete...?, čo ste čítali....?, čo ste počuli...? Môžte sa otvoriť novým možnostiam? Tak ako deti - nechať sa prekvapiť... Aké to môže byť?
Koľko sedení je potrebných?
Názory na potrebný počet terapií Cesty - sedení, sú rôzne: niektorí klienti už po jednom absolvovaní tejto terapie pociťujú výrazné pozitívne zmeny vo svojom psychickom a fyzickom zdraví, vnímajú veľké zmeny, obrovskú úľavu, uvoľnenie (Niektoré z nich uvádzam aj v ohlasoch klientov na tomto webe).
Počet terapií, ktoré absolvujú jednotliví klienti, je veľmi individuálny. Ja odporúčam absolvovať minimálne tri a ešte lepšie aspoň šesť sedení, postupne raz za 1 až 2 týždne, aby mohol klient plne pocítiť prínos tejto terapie a plne vnímať výsledky vlastných procesov. Môžem to podložiť vlastnými skúsenosťami, keď porovnám môj prvý proces s tými ďalšími - vnímanie a zažitie mojich ďalších procesov, bolo omnoho silnejšie, intenzívnejšie a liečivejšie.
Ako to funguje?
Terapiou dosiahneme uvoľnenie tzv. bunkovej pamäti, ktorá na fyzickej úrovni ovplyvňuje chemizmus a zdravotný stav jednotlivých buniek, orgánov a tkanív.
Tento pohľad je podložený aj výskumom endokrinológa D. Chopru (1996), ktorý v ňom skúmal pacientov vyliečených z ťažkých chorôb. Ako ďalej uvádza, skúmal dôvody, prečo ochorenie zotrváva napriek tomu, že bunky jednotlivých orgánov či tkanív sa obnovujú a regenerujú. Dospel k záveru, že staré bunky odovzdávajú novým bunkám určitý druh informácie, tzv „bunkovú pamäť“, v ktorej je okrem iného uložená aj informácia napr. o chorobe. D. Chopra ďalej skúmal možnosti uzdravenia na bunkovej úrovni.
Candace B. Pert (1997) vedecky potvrdila existenciu biomolekulárnych základov ľudských emócií a predkladá nové vedecké vysvetlenie schopností mysle a emócií vplývať na zdravie. Zistila, že neuropeptidy, ktoré sú prenášačmi informácií v nervovom systéme, fungujú aj ako sprostredkovatelia emócií, pôsobiacich prakticky vo všetkých bunkách celého tela, nazvala ich „molekuly emócií“.
Tibor
