Osobné hranice

05.01.2014 15:34

Tento zaujímavý článok - preklad k videu od Teal Scott, som si prečítal s veľkým záujmom. A keď som sa dozvedel, že je možné ho uverejniť, veľmi som sa potešil a pridávam ho sem a ďakujem autorom. Teal v ňom rozpráva o mnohých veciach, ktorých sa dotýka aj metóda Cesta. Prajem pekné čítanie :) Tibor

P.S.: Publikujem ho v originálnej nezmenenej verzii, tak ako si prajú autori, z toho vyplýva, že nezodpovedám za prípadné gramatické chybičky v texte :)

TEAL SCOTT: Osobné hranice verzus jednota

Dnes som sa rozhodla odpovedať na otázku, ktorú posledné dva roky dostávam stále. Tá otázka je ohľadom hraníc. Čo sú hranice? Ako si určím zdravé hranice? A najdôležitejšie – ako urovnám ideu hraníc s myšlienkou, že žijeme vo vesmíre, kde sme všetci jedno?
 Existujeme v trojdimenzionálnej fyzickej realite a preto vnímame vlastnú osobnosť. Týmto vzniká vnímanie hranice, to znamená oddelenie medzi nami a to čo vnímame ako iných. Čo sú hranice? Hranice sú smernice ako niekto súvisí so zvyškom sveta. Sú to pravidlá vedenia postavené na zmesi presvedčení, názorov, postojov, predchádzajúcich zážitkov a spoločenských učení. Osobné hranice pôsobia v dvoch smeroch – pôsobia na prichádzajúce aj odchádzajúce interakcie medzi ľuďmi.

Hranice – pomáhajú definovať jednotlivca naznačením toho, čo jednotlivec má rád a čo nemá rád, čo je pre jednotlivca osobne správne alebo, čo je pre nich osobne zlé. Definovanie týchto vecí pomáha ako si dovolíme alebo nedovolíme, aby sa ku nám ostatný chovali. Tu je niekoľko znakov nezdravých hraníc:

• Vravíte áno, keď mienite nie, alebo nie, keď mienite áno.

• Cítite sa vinní, keď poviete nie.

• Činíte proti svojej celistvosti a hodnotám, aby ste uspokojili ostatných.

• Neozvete sa, aj keď máte čo povedať.

• Prijímate myšlenky a názory iných ľudí, aby ste boli akceptovaní.

• Nezavoláte niekomu, kto s vami zle zaobchádzal.

• Akceptujete fyzický styk alebo sex aj keď to nechcete.

• Dovoľujete si byť vyrušení alebo prerušení, aby ste sa prispôsobili iným s ich okamžitými potrebami.• Dávate priveľa, aby vás ostatný videli ako užitočného.

• Príliš sa zaoberáte problémamy alebo starosťami druhých.

• Nedefinujete a nekomunikujete vaše emocionálne potreby vo vzťahu.

Je však dôležité rozumieť tomu, že najväčším problémom nie je, že ostatní ľudia prekračujú naše hranice, ale že my sami prekračujeme naše hranice. Keď niekomu dovolíte, aby prekročil vaše hranice, tak sami prekračujete svoje hranice. Nezostávate pravdiví tomu pri čom sa cítite dobre. Toto je sebazradaAk idete proti svojim hraniciam, tak narušujete sami sebe a vzdávate sa samých seba. Hranice môžu byť veľmi komplikované, ak ich definujeme podľa intelektuálnych konceptov toho, čo je dobré a zlé, chcené a nechcené. Alebo podľa hraníc toho, čo si iný ľudia myslia, že je alebo nie je zdravé. Nakoniec sú tu fyzické hranice, emocionálne hranice, mentálne hranice, duchovné hranice a sexuálne hranice.
Takže to pre vás zjednoduším.

Vaše hranice sú definované a rovnaké ako vaše pocity. Vaše pocity vám vždy povedia, či bola hranica prekročená. Takže pokiaľ počúvate svoje emócie, tak presne viete, kde sú vaše hranice.

Napríklad – ak niekto povedal niečo, čo vás zranilo, tak prekročili emocionálnu hranicu. A vy sa budete cítiť zranení, čo je indikácia, že vaše hranice potrebujú byť prehodnotené. Alebo vás niekto pozve na párty a vám sa nechce ísť, ale aj tak idete. Prekročili ste svoju vlastnú hranicu a vaše emócie vám to odzrkadlia tým, že budete cítiť negatívnu emóciu. Toto je príčina, prečo je rozhodujúce uvedomovať si, ako sa cítite celý deň každý deň.

Takže môžme myslieť na hranicu ako na líniu, ktorá jedinečne definuje a oddeľuje vaše osobné šťastie, vašu osobnú celistvosť, vaše osobné túžby, vaše osobné potreby a teda najdôležitejšie vašu osobnú pravdu od zvyšku vesmíru. Ten, čo nepočúva a nerešpektuje to, čo cíti, porušuje svoje vlastné hranice.

Ten, čo nepočúva a nerešpektuje, čo ostatný cítia, porušuje hranice druhých ľudí. Je to takéto jednoduché.

Praktikujte cítenie, ako sa cítite. Počúvajte svoje pocity, počúvajte svoje emócie, pretože vaše pocity a vaše emócie sú vašou indikáciou toho, čo sú vaše hranice. Je veľmi dôležité, aby ste začali počúvať a dbať na tieto emócie ak chete žiť život, ktorý za to stojí, ak si chcete užívať, ak chcete zostať v súlade s vašou osobnou pravdou.

Je dôležité, aby ste chápali, že osobnú pravdu, čo je vlastne to, čo sú hranice, si môžete povedať iba vy sami. Spoločnosť vám nemôže povedať aké sú vaše hranice, vaši rodičia vám nemôžu povedať aké sú vaše hranice, vaši priatelia vám nemôžu povedať aké sú vaše hranice, len vy môžete vedieť aké sú vaše hranice.

Ale toto je čo sa spoločnosť snaží robiť, toto je čo sa vaši priatelia snažia robiť, toto je čo sa vaša rodina snaží robiť, toto je čo sa vaši kamaráti snažia robiť. Snažia sa vám povedať, aké by vaše hranice mali alebo nemali byť, alebo sú a nie sú. Ale oni nemôžu vkročiť do vašeho tela a cítiť za vás. Je podstatné, aby sme vedeli nielen kto sme a čo naozaj chceme, ale taktiež, aby sme vedeli, že nás ostatní poznajú za to kým sme a čo naozaj chceme.

Pokým sa hanbíme, za to kým sme a čo chceme, tak máme slabé hranice. Sme zahanbení za naše pravé ja už od detstva, len aby sme zapadli do rodiny a do spoločnosti. Museli sme si vytvoriť identitu, ktorá bola akceptovateľná ľuďmi okolo nás – falošné ja. Toto je stratégia pre prežitie. Stali sme sa osobou, ktorou sme si mysleli, že by sme mali byť a zahanbili osobu, ktorou naozaj sme.

Ako viete, že ste sa stali falošným ja?

Bojíte sa, že ostatní si o vás budú myslieť zlé veci?

Viete, čo naozaj chcete?

Necháte ostatných, aby vám hovorili, čo si máte myslieť, čomu máte veriť a ko sa máte cítiť?

Robíte veci, ktoré vlastne nechcete robiť?

Vravíte áno, keď vlastne chcete povedať nie?

Alebo vravíte nie, keď vlastne chcete povedať áno?

Bojíte sa druhým povedať ako sa naozaj cítite?

Bojíte sa, že ostatní si o vás pomyslia niečo negatívne?

Veľa ľudí si myslí že prekročenie hraníc je vlastne dobiedzavé prekročenie hraníc, ako napríklad znásilnenie. Keď vám niekto niečo spraví a je to priamo proti vám namierené prekročenie. Ale sú tu aj iné druhy prekročení. Je tu aj prekročenie, ktoré sa nazýva „diaľkové prekročenie“. To je keď niekto vám blízky, od vás odčerpáva. Prekračujú emocionálnu hranicu, keď idú smerom von od vás. To je taktiež prekročenie hranice a niekedy ten najbolestivejší druh.

Tí z nás, čo mali znehodnocujúcich rodičov, majú problémy nastaviť si zdravé hranice. Môžeme prekročiť svoje hranice a nechať iných ľudí, aby stále prekračovali naše hranice. Môžu nám chýbať.Tu je všeobecný scenár. Dieťa začne cítiť hnev, lebo jeho rodič stále pracuje a nemá čas sa mu venovať. Dieťa prejaví tento hnev a je znehodnotené. Rodič povie: „Strávim s tebou viac času, než hociktorý iný rodič, ktorého poznám trávi s jeho deťmi.“ Dieťa sa potom cíti zahanbené za to, že je nevďačné. Dieťa sa naučí, že to ako sa cíti nie je pravda a malo by sa hanbiť za tieto pocity. Hnev je neakceptovateľný, takže dieťa si vytvorí „falošné ja“, ktoré nemôže prejaviť hnev. Potenciálne falošné ja, ktoré stále hovorí „ďakujem“. Neskôr on alebo ona verí, že to kým naozaj je je šťastná a vďačná osoba. Nikdy si naozaj nepriznali fakt, že v hĺbke sú pravdivo nahnevaní.

Je ťažké pre ľudí nastaviť si hranice pretože:

1. Dávame do popredia potreby a pocity druhých ľudí.

2. Nepoznáme samých seba. 

3. Necítime, že máme práva.

4. Veríme, že nastavenie hraníc ohrozuje vzťah.

5. Nikdy sme sa neučili mať zdravé hranice.

 

Väčšine z nás bolo povedané, keď sme boli malí, že to ako sme sa cítili, buď nebolo to ako sme sa cítili, alebo by sme sa tak nemali cítiť. Väčšine z nás bolo povedané, že čo sme videli, sme nevideli. Väčšine z nás bolo povedané, že čo si myslíme, že chceme, vlastne nechceme, alebo by sme nemali chcieť. Žili sme životy, kde naša osobná pravda bola znehodnocovaná stále dookola. Kvôli tomuto sa väčšina z nás cítila ako blázni a že si nemôžeme veriť, takže sme začali ísť proti tomu, ako sme sa cítili a čo sme chceli a týmto sme nezostali úprimní sami ku sebe. Táto vnútorná sebe zrada nás stála to, že sme si prestali dôverovať.

Seba viera je o hraniciach.

To je to, čo je to naozaj.

Ak si neveríte, tak nemáte také dobré a zdravé hranice.

To znamená, že máte brániaci model vzdať sa svojej vlastnej pravdy a pocitov.

Táto vnútorná seba zrada vám prináša to, že sa necítite bezpečne sami so sebou.

Neveríme si,keď sa necítime bezpečne sami so sebou.

A kto by sa cítil bezpečne s niekým kto sa ho vzdal.

To je to, čo ste si robili.

Niet divu, že si neveríte. Necítime sa bezpečne sami so sebou, keď sa sledujeme robiť rozhodnutia pri ktorých sa necítime príjemne, alebo keď sa správame tak, že to nezobrazuje naše pravdivé ja.

Keď ignorujeme to, ako sa cítime a vzdávame sa našej osobnej pravdy, stávame sa nedôveryhodnými sami sebe. Jediná cesta ako začnete veriť sami sebe, je naučiť sa ako sa zosúladiť naspäť do vašich pocitov a uznať ako sa naozaj cítite.

Udržovaním falošného ja, popieraním toho kto naozaj sme, popieraním čo naozaj chceme, popieraním ako sa naozaj cítime je prekážkou k intimite. Nemôžeme mať dobrý vzťah s druhými ľuďmi, pretože naše falošné ja sa stalo akoby maskou, maskou za ktorú nikoho nepustíme. Naviac je to maska za ktorú nepustíme ani sami seba. Sme presvedčení, že sme tá maska. Vezme si našu osobnosť, vezme si našu identitu, vezme si naše vnímanie seba až do takého bodu, že nemáme poňatia kto sme, čo chceme. Sme zmätení, robíme chyby v našom živote. Mať intimitu, mať hlboký vzťah s niekým je nechať pravdu toho kto ste plne surovú a neobmedzenú stretnúť niekoho iného v centre srdca. Toto nemôžete spraviť ak je medzi vami maska.

Zúfalo chceme v našich životoch niekoho, kto by rozumel ako sa cítime, ale ani my sami nerozumieme ako sa cítime. Máme vzťah pohodlia so sebou. Počúvame svoju osobnú pravdu iba ak nespôsobuje problémy alebo ťažkosti. Neuvedomujeme si, že my spôsobujeme tie ťažkosti, ktorým sa chceme vyhnúť tým že nepočúvame svoje pocity a osobnú pravdu stále, nedbajúc na to, či to spôsobuje ťažkosti alebo nie.

Konečný súčet je, že je nemožné, aby ste vedeli, kto naozaj ste, čo máte radi a čomu veríte a čo chcete, pokiaľ neviete presne ako sa cítite. Ľudia musia mať zdravé hranice ak chcú mať zdravé vzťahy. To je jediná cesta ako sa dostanete do vzťahu a kompletne sa nestratíte.

Takže ako idea hraníc zapadá do idei, že žijeme vo vesmíre, kde sme všetci jedno?. Zdá sa to ako protirečenie, ale nie tak rýchlo. Ak prijímam, čo naozaj som, čo v naozaj chcem, čo naozaj potrebujem, čo v skutočnosti cítim, prijímam aj to jedinečné vyjadrenie energie zdroja, ktorým v skutočnosti som. Som vlastne viac v súlade s vesmírom, ktorý je jednota, než keď strácam svoje hranice, pretože popieram moje pravdivé vyjadrenie ako rozšírenie zdroja. Inými slovami – prijímam to jedinečné vyjadrenie zdroja, ktorým som, radšej než by som videla seba ako oddelenú od ostatných a od zdroja. Takže osobné hranice neprotirečia duchovnu. My len používame slovo hranice, ktoré si spojujeme so vzdorom. V jednom zmysle mať hranice, musíte rozdelovať medzi sebou a medzi zvyškom sveta. Ale nemusíme sa obávať o praktikovanie tohoto, všakže? Pretože naše fyzické mozgy to robia za nás.

Hneď ako prídete dole do fyzickej skúsenosti ako fyzický človek, váš zážitok vám povie, že ste oddelení od zvyšku vesmíru, takže to nezaberie veľa, aby ste sa videli ako seba. Tento váš plán tu bol vždy, aby ste zažili oddelené ja, pretože táto perspektíva slúži pre rozvoj vesmíru, vlastné uvedomenie sa. Takže už zažívame seba a ostatných. Táto perspektíva vytvára veľa nešťastia až pokým si nedovolíme ísť smerom osobného šťastia, ktoré napokon vedie k objaveniu, že sme všetci jedno a čokoľvek slúži našemu osobnému šťastiu, slúži všetkému, čo je.

Tu je vec, na ktorej naozaj záleží. Hranice nie sú o popieraní toho, čo nechcete. Toto je príčina prečo väčšina ľudí vidí hranice ako nezdravé, pretože si ich spájame so vzdorom. A môžem vám povedať, že ak vzdorujete niečomu, čo nechcete, tak nie ste v súlade a to nie je zdravá hranica, je to nezdravá hranica.

Takže ľudia, ktorí idú týmto svetom a vzdorujú ľuďom, ktorí ich nejako porušujú, nie sú mierou zdravia, sú mierou ne-zdravia. Títo ľudia sa zameriavajú na to, čo nechcú, odstrčujú to, čo nechcú, ich hranice sú postavené proti tomu čo nechcú. Ich hranice neexistujú, aby boli šťastní, oni si to iba myslia.

Je to také nezdravé vzdorovať proti porušovaniu, ktoré by mohlo byť predpísané svetom, ako nemať žiadne hranice a nechali svet, aby neustále prekračoval do vašej realityĽudia, ktorí stavajú múri proti intimite, neukazujú zdravé hranice a vzdorujú voči svetu. Nezdravá hranica tlačí proti svetu a hovorí ostatným ako sa majú a nemajú správať. Ale my nemáme žiadnu kontrolu nad tým ako sa oni správajú a čo robia alebo nerobia. Máme kontrolu iba nad tým, čo my robíme alebo nerobíme.

Takže zdravé hranice na rozdiel od väčšiny hraníc na ktoré sme zvyknutí, ako ploty alebo zákony, nevzdorujú prírode a tým pádom sú v súlade s jednotou.

Zdravé hranice nie sú o kontrole toho, čo vám ostatní ľudia môžu alebo nemôžu robiť, sú úplne o vás, osobne definovať a potom nasledovať váš zmysel šťastia, túžbu a osobnú pravdu. Je to stav sebauvedomenia si, celistvosti a sebalásky.

Nemôžete mať ani jednu z tých vecí, pokým tlačíte proti svetu a nemôžete ich mať ak nechávate svet definovať to, kto ste, čo chcete a ako sa cítite. Mať zdravé vnímanie seba slúži nielen vám, ale aj vesmíru a vaše šťastie je napokon šťastím všetkých, pretože sme všetci jedno.

Chcem, aby ste sa zúčastnili aktivity. Vezmite si papier a pero a napíšte 10 vecí, ktoré vám najviac vadia vo vašej terajšej realite. Možno sú to veci, ktoré vám ľudia robia a vám sa nepáčia, možno je to situácia, ktorá sa vám nepáči. Potom sa v súvislosti s týmto zoznamom spýtajte sami seba: „Sú tu nejaké hranice, ktoré prekračujem v tomto zážitku, z čoho vzniká táto negatívna emócia, ktorú mám? Ako sa naozaj cítim ohľadom týchto zážitkov, vecí, bodov, ktoré som zapísal na tento zoznam?“

Príkladom môže byť: Môj partner pozerá televíziu po príchode domov z práce a ignoruje ma. Toto spôsobuje, že sa cítim odmietnutá a nemilovaná, ako by vo mne bola prázdna osamelosť. On týmto prekračuje emocionálnu hranicu, pretože sa mi nepáči, keď so mnou takto ľudia zaobchádzajú. Takže mu napíšem list, kde vyjadrím ako sa cítim. Táto posledná časť je veľmi dôležitá, je to krok činu, je to keď sa vy rozhodujete, čo sa musí stať , aby ste boli naspäť v súlade s vašou osobnou pravdou a uznali ako sa cítite teraz. Je dôležité spraviť zmeny založené na tom ako sa naozaj cítite, prijať špecifické činy, ktoré môžete urobiť. Sebavyjadrenie je prvoradé v tejto okolnosti. V tomto prípade sa môžete rozhodnúť povedať nie, keď vás niekto nabudúce o niečo poprosí. Možno zavoláte niekomu, komu ste niečo sľúbili a vycúvate z toho. Možno si nastavíte hranicu, že nabudúce, keď vás niekto raní tak niečo poviete, ako napríklad: „Prosím nevŕtaj do mojej snahy prestať fajčiť, pripomínaním mi, koľko krát som zlyhal.“ Alebo môžete presadiť medzu presadením pozitívnej požiadavky, ako napríklad: „Naozaj si vážim, že mi pomáhaš uspieť tento krát.“

Chcem, aby ste si zapamätali, že ako plynie čas, vaše hranice sa budú prehodnocovať. Hranice nemajú byť nehybné, mali by sa neustále vyvíjať. Možno ako sa menia veci vo vašom živote, možno nový vzťah, alebo dieťa v dome a budete musieť prehodnotiť vaše hranice, lebo vaše pocity spojené s tým, čo chcete alebo nechcete robiť sa zmenia. Dovoľte im to, vaše hranice sa budú počas vášho života meniť. Ale je veľmi dôležité, ako sa vaše hranice menia, menia sa podľa vašich pocitov, nie podľa toho ako si druhý ľudia myslia, že by ste sa mali cítiť alebo zmeniť.

Môžeme taktiež rehabilitovať jeden druhého v spojitosti s hranicami a je to veľmi jednoduché. Len si zapamätajte toto – keď sa s niekým budete rozprávať, zastavte sa a povedzte im, že chcete aby vám povedali presne ako sa cítia, bez toho, aby sa obávali ako budete reagovať. Uistite ich, že to, čo chcete je, aby zostali v súlade s tým ako sa naozaj cítia a čo naozaj chcú. Toto im dá povolenie, aby boli sami sebou a definovali ich medze, keď sú vo vašej prítomnosti. Zamyslite sa ako by tento svet vyzeral, keby sme si všetci dali takéto povolenie namiesto chodenia a skúšania povedať druhým, ľuďom aké by mali alebo nemali ich medze byť. Konečný súčet je, že ak chceme žiť šťastné životy a robiť správne rozhodnutia pre nás osobne, musíme vedieť ako sa cítime, priznať si ako sa cítime a prejaviť ako sa cítime. Rozvíjanie hraníc je dôležitá časť nájdenia nášho pravdivého ja, tým pádom je to dôležitá časť duchovnej praktiky a životného úspechu. Nemusíme vzdorovať druhým, aby to spravili, namiesto toho si to musíme naplno dovoliť a prejaviť našu pravdu po celý čas.

Ako som už spomenula pred tým, definovanie hraníc môže byť komplikované dokým to nezjednodušíte a porozumiete, že vaše hranice sú odrazom sily toho, ako sa cítite. Nie je rozdiel medzi vašimi hranicami a tým ako sa cítite. Ak cítite, že chcete niečo robiť, tak to robte a neporušíte hanicu. Ak cítite, že nechcete niečo robiť a robíte to, tak porušujete hranicu. Je to takéto jednoduché.

Je mojou povinnosťou vám ponúknuť nejakú radu ako žiť život, ktorý si budete užívať a môj návrh číslo 1 je, aby ste nasledovali šťastie, čo je to isté ako nasledovať ako sa cítite. Nemôžete popierať, kto naozaj ste, nemôžete popierať koho naozaj chcete, nemôžete popierať svoje pocity bez toho, aby ste pri tom nezažívali aj pokles na vašej úrovni šťastia. Takže čím viac ste v súlade s vašou osobnou pravdou a čím viac uctievate vaše pocity, tým budete šťastnejší. To je môj hlavný sľub.

Prajem pekný týždeň

Teal Scott

 

 

Titulky pre Novú Zem: Zuzana Šnajdarová

Facebook stránky: https://www.facebook.com/pages/Teal-Scott-Oficialne

Tento článok je preklad z pôvodného videa a je ho možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s pridaním zdroja www.novazem.info vrátane všetkých už uvedených zdrojov a celej tento poznámky

See more at: http://www.novazem.info/teal-scott-osobne-hranice-verzus-jednota/#sthash.etDT6OaS.dpuf

Kontakt

Mgr. Tibor Oros - akreditovaný terapeut Miesto terapií:
Bratislava, U Vodnára, Mierova ul. č. 116
mapa: www.uvodnara.eu
podľa dohody:
Myjava, Košice a Brno
+421 918 224 336 tibor.oros.sk@gmail.com